Štikútanie nie je nič čo by niekto nepoznal. Aj keď je stav, keď sa dospelému človeku štikúta pomerne nepríjemný a dokonca vie niekedy silne vyčerpať, u novorodencov je štikútanie úplne normálne. Počas prvých mesiacov po narodení si môžu byť rodičia istý, že ich dieťa bude štikútať a mnoho žien vie, že k štikútkam dochádza už v maternici. Niektorí vedci dokonca tvrdia, že prvá štikútka sa môže u dieťaťa vyskytnúť už v šiestom týždni prenatálneho vývoja.

Štikútka po kojení

Novorodenec má väčšinou tendenciu štikútať po kojení alebo keď ho niečo zaujme, prípadne rozruší. Rodičia by rozhodne nemali byť takýmto niečím znepokojený, pretože ide o vec úplne normálnu. Príčiny novorodeneckej štikútky a jej častého opakovania sa nie sú úplne objasnené a názory na ňu sa medzi odborníkmi líšia, aj keď mnoho z nich sa zhoduje na tom, že jej dôvodom sú nie úplne vyvinuté vnútorné orgány a svaly, ktoré ešte aj po narodení prechádzajú vývojom. Zodpovedná za štikútky je predovšetkým bránica, ktorej nepravidelné sťahy sú príčinou štikútiek aj u dospelých aj u detí. Pokračujúci vývin dieťaťa po narodení následne vedie k zníženiu počtu a intenzity štikútiek. Rodič nemá veľa možností ako svojmu dieťaťu od štikútky pomôcť. Recepty na štikútku, ktoré požívajú dospelí ľudia, ako napríklad zadržanie dychu alebo zľaknutie sa, rozhodne na svojom dieťati netreba skúšať. Takúto štikútku treba jednoducho prečkať, aj keď sa môže stať, že štikútanie trvá aj pol hodiny.

štikútka novorodenca

Netreba sa báť

Štikútky teda patria k životu novorodenca rovnako, ako k nemu patrí spánok. Rodičia by si mali uvedomiť, že štikútka novorodenca nijako neobťažuje a že oni jediní sú tí, ktorých môže vyčerpať. Preto by sa ňou nemali nadmerne zaťažovať a mali by ju brať s trpezlivosťou a pristupovať k nej ako k úplne prirodzenej veci, ktorá časom pominie.